Julia

… a to platí aj o médiách alebo teda o tom ako nás informujú. Pretože sme vo svete, kde nám ponúkajú pohľad vždy iba na jednu stranu mince.

Žijeme v demokratickom štáte a máme slobodné média, ktoré majú prinášať nezávislé, objektívne a vyvážené informácie. Objektívnosť spravodajstva, je ich hlavnou úlohou, aby si príjemca mohol na danú problematiku vytvoriť vlastný názor. No je tomu skutočne tak? Je naozaj spravodajstvo nestranné a všetko, čo čítame, počujeme a vidíme v správach pravda alebo lepšie povedané skutočnosť? Je to chyba bezcharakterných novinárov a reportérov, túžiacich po lepšom zárobku? Alebo je to chyba ich šéfov, šéfredaktorov, ktorí to vypúšťajú do sveta? Môžeme sa tiež opýtať, či to vôbec nesúvisí s riaditeľmi alebo vlastníkmi médií, že nechajú, aby takýto obraz vytváralo o ich novinách, televíznych alebo rozhlasových správach? Nie, toto stúpa dokonca vyššie! Aj vedenie musí presne vedieť čo a hlavne ako to môže byť vypustené do médií. Ak by správy nevyzerali tak, ako chce „vyššia moc“ jednoducho sa budú zbavovať pravdovravných reportérov, nezávislých vedúcich a „neprípustné“ správy sa skrátka vysielať nebudú.

Američania sú v podstate „mediálny bohovia“. Informácie pochádzajú najmä zo zdrojov ako CNN a BBC. A potom sa zdá, že všetko smerom na západ (UK, USA) sú tí dobrí a na východ (Palestína, Sýria, Rusko) sú  tí zlí, vždy to tak bolo a vždy to tak asi aj bude.

V roku 1990 došlo kvôli ropným poliam ku konfliktu medzi Irakom a Kuvajtom. V tejto súvislosti  mohol svet vidieť  svedectvo kuvajtskej zdravotnej sestry o tom, ako irackí vojaci vpadli do nemocnice v Kuvajte a vyhadzovali dojčatá z inkubátorov, ktoré sa potom mŕtve váľali na podlahe. Táto jej dramatická výpoveď o zabití tristo detičiek v nemocnici dojala divákov a vyvolala maximálnu podporu na zapojenie USA do konfliktu  a vypuknutie Púštnej búrky, prvej americkej vojny v Perzskom zálive. No po konflikte vyšla pravda najavo, táto srdcervúca kuvajtská zdravotná sestra nikdy v nemocnici nepracovala. Išlo o Nayiru, dcéru šejka al-Sauda al Sabaha, kuvajtského veľvyslanca v USA a člena kráľovskej rodiny, ktorá študovala v USA. Nayira prešla kurzom herectva, aby bolo predstavenie čo najpresvedčivejšie. Úlohou bolo presvedčiť ľudí v Amerike, aby boli presvedčení, že ak proti Iraku nasadia armádu, bude to tá najsprávnejšia voľba. Všetko pekne vyšlo podľa zaplateného scenára, a pritom za týmto krutým divadielkom s inkubátormi bol konkrétny človek a konkrétna firma so zaujímavou finančnou transakciou s kuvajtskou kráľovskou rodinou. (Ľ. Huďo – Presstitúti verzus konšpirátori)

Keď si tak všimneme je to stále tá istá pesnička, na východe nejaký zloduch, čo nás chce zruinovať a hrdina Veľký brat čo navádza k  „humánnemu“ bombardovaniu. A nebude to tým, že  tieto oblasti sa nechceli podriadiť a majú obrovské zásoby ropy? Nechcem obhajovať týchto vodcov a krajiny, ale ukázať aj tu druhú stranu mince, o ktorej sa v oficiálnych médiách nehovorí, a ak príde niekto s iným pohľadom na realitu, je jeho tvrdenie označené za klamstvo prípadne konšpiráciu.

Existuje film Vrtieť psom, ktorý hovorí presne o tom, ako môže pár ľudí prostredníctvom mediálnych trikov, ako vymyslená vojna a teroristická hrozba, manipulovať verejnou mienkou a ovplyvňovať tak výsledok volieb. Teda ako môže v súčasnej dobe chvost vrtieť psom. Začína sa hláškou: Prečo pes vrtí chvostom? Pretože pes je chytrejší ako jeho chvost. Ak by bol chytrejší chvost, vrtel by psom on.  Nebuďme tými, čo veria všetkému, čo im média ponúkajú, hľadajme informácie na viacerých zdrojoch, najmä nezávislých, hľadajme skutočné „neočesané“ informácie a potom robme závery a utvárajme názory. Aj keď v dnešnom svete platí : „Nezáleží na tom, či je niečo pravda, ale na tom, čo sa za pravdu považuje.“ (Henry Kissinger) neriaďme sa tým. Nebuďme pasívnymi konzumentmi a pozorovateľmi, premýšľajme, veď to robí človeka človekom.